Discovery
Discovery je raketoplán NASA ev. č. (OV-103). Bol vyrobený ako tretí operačný raketoplán po raketoplánoch Columbia (OV-102) a Challenger (OV-099). Je to raketoplán s najväčším počtom ukončených letov - 38.
Dnes je najstarším slúžiacim raketoplánom. Poprvýkrát vzlietol 30. augusta 1984. V minulosti sa podieľal aj na výskumných misiách, v súčasnosti plní len zásobovacie misie pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Raketoplán je pomenovaný po lodi moreplavca Jamesa Cooka, ktorý na nej poprvýkrát v 17. storočí oboplával Severnú Ameriku severnou cestou cez Severný ľadový oceán.
Discovery má za sebou veľké úspechy. Bol to práve tento raketoplán, ktorý vypustil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Ako prvý obnovil lety po havárii raketoplánu Challenger v roku 1986. Po páde raketoplánu Columbia v roku 2003 bol ďalším strojom na rade, nesklamal a vrátil sa na Zem 9. augusta 2005. Pri štarte sa síce objavili problémy (zvyšok krytu vonkajšej palivovej nádrže poškodil tepelný štít raketoplánu), ale na obežnej dráhe ich posádka odstránila. Po svojej 22. misii absolvoval deväťmesačnú dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Počas jeho druhej OMDP v roku 2003 havaroval raketoplán Columbia a všetky lety boli pozastavené, až kým ich svojou misiou STS-114 v roku 2005 neobnovil. Má za sebou najviac letov zo všetkých raketoplánov - 38. Nijaká iná vesmírna loď nevzlietla do vesmíru viackrát.
Charakteristika
Pri svojom prvom štarte vážil orbiter Discovery 67100 kg. Bol o 3370 kg ľahší ako najstarší raketoplán Columbia a o 318 kg ľahší ako druhý vyrobený exemplár Challenger. Na znížení hmotnosti oproti predchádzajúcim exemplárom malo výrazný podiel použitie iného typu tepelnej izolácie na hornom povrchu nosných plôch a trupu. Keramické dlaždice boli nahradené pružnou izoláciou z kremennej plsti. Na moduloch motorov OMS mal však silnejšiu tepelnú ochranu ako Columbia a Challenger. Discovery mal okrem toho niektoré nosné rebrá v konštrukcii krídiel vyrobené z grafitoepoxydového laminátu, zatiaľčo staršie exempláre mali všetky rebrá z hliníka. Spolu s Challengerom boli jedinými dvoma raketoplánmi schopnými niesť raketový stupeň Centaur vo svojom nákladovom priestore.
Stavba
Kontrakt na výstavbu raketoplánu Discovery bol zadaný 29. januára 1979. Jeho stavba bola dokončená 12. augusta 1983, čiže v čase, keď mal prvý raketoplán Columbia za sebou už niekoľko misií. 5. novembra 1983 sa Discovery presunul z Palmdale, kde bol postavený, na základňu Edwards AFB. Na Kennedyho vesmírne stredisko bol raketoplán privezený 9. novembra 1983 a na prvý let bol pripravený 2. júna 1984.
Prvá misia
Prvý pokus o štart raketoplánu Discovery prebiehal dramaticky. Po jednodennom odklade mal stroj vzlietnuť z rampy 39-A 26. júna 1984. Odpočítavanie prebiehalo hladko až do prerušeniu v čase T-4 sekundy. Prerušenie nastalo preto, lebo v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. O 3 minúty a 30 sekúnd vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné trysky, ktoré oheň uhasili. V čase T + 710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné trysky. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T + 20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, aby sa už vodík nemohol vznietiť. Obhliadka škôd ukázala, že náklad neutrpel žiadne poškodenie. Štart bol odložený na 30. augusta 1984. V tomto termíne Discovery napokon odštartoval a počas svojej úspešnej šesťdňovej misie vypustil do otvoreného vesmíru tri družice.
Zoznam misií
Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Discovery do 4. júna 2008. Do 8. novembra 2007 Discovery strávil vo vesmíre celkove 352,84 dňa, Zem obehol 5247-krát, a preletel pritom vzdialenosť 206 019 288 km.